Pri nástupe do školy sú na dieťa kladené v oblasti reči vysoké nároky. Predškoláci by mali byť schopní nielen bežnej komunikácie, ale takisto chápať výklad učiteľa alebo zadanie.

Dôležité je vedieť sa vyjadriť správne a zrozumiteľne, byť schopný vysvetliť svoje myšlienky a popritom dodržiavať všetky pravidlá komunikácie. Pri nástupe do školy by mal mať predškolák zvládnuté všetky 4 jazykové úrovne reči, pretože v opačnom prípade mu hrozia ťažkosti pri čítaní a písaní.

1. Foneticko-fonologická

- sluchovo rozlišuje jednotlivé hlásky, identifikuje ich správne a nesprávne znenie,

- vie slovo vyslabikovať a určiť počet slabík v slove,

- určí prvú a poslednú hlásku v slove,

- identifikuje rýmujúce sa slová,

- zapamätá si a zopakuje vetu z viacerých slov,

- správne vyslovuje všetky hlásky,

- reč je plynulá, zrozumiteľná, bez skomolených slov.

2. Lexikálno-sémantická

- rozumie inštrukciám a reči v rámci bežného rozhovoru,

- má veku primeranú slovnú zásobu (2500-3000 slov),

- zmysluplne opíše, čo je na obrázku, spozná a pomenuje nezmysel,

- slová zadelí do správnej kategórie, tvorí nadradené pojmy a definuje jeho význam,

- tvorí slová podobného významu a protiklady.

3. Morfologicko-syntaktická

- hovorí vo vetách a súvetiach a používa všetky slovné druhy,

- tvorí množné číslo, zdrobneniny a tvorí slová odvodzovaním,

- hovorí gramaticky správne a spozná nesprávne vytvorenú vetu,

- do vety doplní slovo v správnom tvare,

- rozumie predložkám a vie ich používať.

4. Pragmatická

- prirodzene nadväzuje verbálny kontakt,

- dokáže viesť dialóg, adekvátne odpovedá na otázky, pýta sa, vyjadruje pocity,

- interpretuje rozprávku/príbeh bez obrázkovej opory.

Ako sa prejavuje dieťa, ktorého reč nie je zrelá na školskú dochádzku?

  • Nezáujem až vyhýbanie sa komunikácii, nezáujem o hovorené rozprávky;
  • ťažkosti v porozumení;
  • veľký rozdiel medzi pasívnou a aktívnou slovnou zásobou;
  • malá slovná zásoba;
  • používanie jednoduchých krátkych viet;
  • neobratnosti v slovotvorbe a tvorbe viet;
  • neschopnosť sa súvisle a zmysluplne vyjadriť;
  • zlá artikulácia;
  • neschopnosť popísať obrázok;
  • neschopnosť doplniť chýbajúce slovo do príbehu;
  • ťažkosti pri chápaní hádanky alebo vtipu;
  • ťažkosti pri zapamätávaní si krátkych básní a piesní;
  • neschopnosť nadviazať kontakt s rovesníkom alebo dospelým.

Zdroje:

  1. BEDNÁŘOVÁ, J. – ŠMARDOVÁ, V. 2012. Školská zrelosť. 1. vydanie. Brno: Edika, 2012. 99 s. ISBN 978-80-266-0049-7
  2. KEREKRÉTIOVÁ, A. et al. 2009. Základy logopédie. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 2009. 344 s. ISBN 978-80-223-2574-5
  3. LECHTA, V. et al. 2002. Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. 1. vydanie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2002. 267 s. ISBN 80-88824-18-4